Nezvratné zmeny klímy menia mapu slovenskej prírody priamo pred našimi očami. Druhy, ktoré boli v minulosti striktne viazané na najteplejšie nížiny južného Slovenska, sa dnes stávajú bežnou súčasťou fauny v severnejších okresoch. Najnovším dôkazom tohto rýchleho posunu je prekvapivý nález modlivky zelenej (Mantis religiosa) priamo v srdci Národného parku Veľká Fatra. Tento dravý hmyz bol fotograficky zdokumentovaný vo vysokohorskom teréne pod vrchom Ostrá v nadmorskej výške presahujúcej 1 200 metrov, čo prepisuje doterajšie poznatky o rozšírení tohto druhu.
Pre biológov a ochranárov nie je expanzia modlivky úplným prekvapením, no rýchlosť a nadmorská výška, v ktorej sa objavuje, zostávajú zarážajúce. V minulosti sa modlivka vyskytovala takmer výhradne v Podunajskej či Východoslovenskej nížine a na slnečných stráňach krasových oblastí. Postupné zvyšovanie priemerných ročných teplôt, dlhšie letá a predovšetkým mierne zimy však umožňujú tomuto druhu kolonizovať nové územia. Prežitie druhu v chladnejších regiónoch závisí najmä od toho, či zimné mrazy nezničia vajíčka ukryté v penových zámotkoch, takzvaných ošotékach. Keďže extrémne mrazivé zimy z horských dolín postupne miznú, modlivky úspešne zvládajú zimné obdobie aj na severnom Slovensku.
Hlavnými migračnými trasami tohto hmyzu sú údolia veľkých riek ako Váh, Hron či Nitra, ktoré slúžia ako prirodzené teplé koridory. Cez ne sa modlivka dostala do Žilinského kraja, odkiaľ následne preniká do podhorských oblastí a priľahlých svahov Malej a Veľkej Fatry. Schopnosť šírenia podporujú najmä samce, ktoré sú na rozdiel od ťažších samíc vynikajúcimi letcami a dokážu prekonávať veľké vzdialenosti. Podobné prekvapivé pozorovania hlásia v poslednom čase aj turisti z Nízkych Tatier či Strážovských vrchov. Nález pod Ostrou je tak ďalším jasným indikátorom, že globálne otepľovanie zásadne a rýchlo mení štruktúru našich ekosystémov.
